14 May 2017

Photos of happiness I. // Dada´s diary

Hello guys.

Today post is going to be about memories. I mean, about my memories. I have wanted to write this post for a long time, but somehow I never had enough spare time necessary for it. But it is finally here. I´ve gone through my computer which I have got in England and I´ve chosen very important photos for me. I don´t have all of my important photos in this computer, I have got much more photos in my Slovakian computer. So I am pretty sure I will do another post like this one.

Photos of happiness. That´s the name of this article which I had to divide it into two separate articles, since it would be too long post. So this is the first article. And I hope you will enjoy it :-)

//

Ahojte všetci.

Dnešný článok bude celý venovaný spomienkam. Mojim spomienkam, aby som bola konkrétna. Tento článok som mala v pláne napísať už veľmi dlhú dobu, no nemala som naň nikdy dostatok času. Ale konečne sa ten čas našiel. Prešla som celý počítač, ktorý mám v Anglicku a vybrala som fotky, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Bohužiaľ na tomto počítači nemám úplne všetky moje fotky, takže k niektorým pre mňa veľmi dôležitým fotkám som sa teraz nemala možnosť dostať. Takže takýto článok tu na blogu ešte v budúcnosti bude.

Fotky šťastia alebo fotky, ktoré mi spôsobujú radosť, keď sa na ne pozriem. Tak sa volá tento článok. Tých fotiek bolo nakoniec viac ako som čakala, takže toto je prvá časť článku, druhá vyjde neskôr. Dúfam, že si článok užijete :-)
I have to start with something so beautiful like this moment was. 
This is a photo of a sky in Slovakia. My mother in law and I went together for the last walk, before I went back to England the following day. It was during my November holiday spent in Slovakia, when I went back home to see everybody. 
When I see this photo I´m smiling but also it has made me upset for a long time. Because it has reminded me how long I wasn´t at home. But now I know when I´m  going home, so I can smile without the upset feeling.
And have a closer look at the photo. It was taken about 4 o´clock in the afternoon by our beautiful water reservoir, Slnava. Look at the colours. And now image that you are standing there. Magical, isn´t it? 
//
Musím začať s niečím tak krásnym, akým bol moment, ktorý je na tejto fotke zachytený. 
Toto je fotografia oblohy na Slovensku. Ja a Beuš (moja budúca svorka) sme sa išli poslednýkrát prejsť. Ja som totižto nasledujúci deň odchádzala naspäť do Anglicka. Bol to počas mojej novembrovej dovolenky, kedy som prišla domov (Majko prišiel o pár dní neskôr), aby som všetkých po dlhom čase videla.
Keď vidím túto fotku, tak sa usmievam. Ale ešte pár týždňov dozadu som bola pri pohľade na ňu smutná. Pripomínala mi ako dlho tomu už je odkedy som naposledy bola doma. Ale teraz, keď už viem, kedy idem opäť domov, môžem sa spokojne nad fotkou usmievať, bez toho smutného pocitu.
Pozrite sa na fotku pozornejšie. Bola vyfotografovaná okolo štvrtej hodiny popoludní nad našou nádhernou vodnou nádržou, Sĺňavou. Vidíte tie farby? A teraz si predstavte, že tam stojíte. Magické, nemyslíte?
My graduation! You understand that I had to put this photo here. 
To be honest, I miss those times sometimes. Especially because I am much more experienced and smarter than I was at the time and I would have done so many things differently. But I know that I cannot, so I am trying not to think about it too much. But I was taught from certain situations a lot. 
It was a wonderful time, my secondary school time.
//
Moja maturitná slávnosť! Chápte, že túto fotku som sem proste musela dať.
Ak smiem byť úprimná, občas mi ten čas chýba. Primárne preto, že by som veľa vecí urobila inak. Mám pocit, že som od tej doby vo veľa dôležitých veciach zmúdrela. Ale na druhú stranu viem, že sa to zmeniť už nedá a tak skôr myslím nato ako veľa som sa z určitých situácii naučila. 
Bol to nádherný čas, môj stredoškolský čas.
This is very, very special and important photo for me. This is where the history was written. The photo comes from the same day as the previous one, from my graduation day. But it is not important because of that. 
I might realised at that time what was going to happen but I was afraid that it wouldn´t finish like a happy end so I tried to not think about it too much. But I believed. And now I can say it, this was the official beginning of our relationship. We started living our life together. Since that day, we´v e have been walking the way of life next to each other.
//
Toto je veľmi, veľmi špeciálna fotografia. Toto je fotografia, ktorá zobrazuje, kedy sa písala história. Fotografia pochádza z toho istého dňa ako predchádzajúca fotografia, teda z mojej maturitnej slávnosti. Ale nie je dôležitá kvôli tomu. 
Myslím, že som si v tom čase uvedomovala, čo malo nasledovať, čo krásne ma čakalo, ale obávala som sa, že by to nemuselo skončiť šťastným koncom, tak som sa to snažila neriešiť. Ale verila som, moc som verila. Pretože, teraz to už môžem bez obáv povedať, bol to taký oficiálny začiatok nášho (môjho a Majuškovho) spoločného života. Začali sme žiť naše životy spoločne, ruka v ruke kráčať po ceste života spolu.
Another important day in my life. And another smile is on my lips right now. The photo is taken with a very good and funny gentleman, this was Mr. Francis.
The day when this photo was taken was our last day at Westbourne Academy. We left the school with successful certificates, both of us were one of the best in our classrooms, which I was so surprised about it. I had never been the best in anything before that time. But that day I was very proud of myself. Since that I have walked a very long journey and I´ve been successful again and again, but I will never forget about this day. I have started to believe in myself.
//
Ďalší dôležitý deň v mojom živote. A ďalší úsmev na mojich perách. Na fotke som s takým milým a vtipným gentlemanom, toto bol  Mr. Francis.
Táto fotka bola vyfotografovaná v posledný deň nášho štúdia na Westbourne Academy. Školu sme ukončili s úspešnými certifikátmi a výbornými výsledkami, obaja sme boli medzi najlepšími v našich skupinách. Verte mi, ja som z toho poznatku bola veľmi prekvapená. No drela som naň. Nikdy predtým som v ničom nebola najlepšia, vždy som bola až niekoľká v poradí. Ale v ten deň som bola na seba veľmi pyšná. Od toho dňa som prešla dlhou cestou a zožala aj ďalšie úspechy. Ale na ten prvý naozajstný úspech nikdy nezabudnem. Začala som v seba veriť.
Finally, I can introduce you my brother. This is him, this is my little (not anymore so little) brother. This is a person who is wearing my mother´s eyes. This is  a person which  I have loved and disliked all my life :-) We are so different people. We cannot agree on anything but important things as love and help are. He would do anything to help me and he has loved me all that time. I´ve been his big sister, I have become his mum in some way when our mum died. I had to be strict, I tried to do everything best for him. I know that he realises it now. And I realise now how difficult that time had to be for him. He loved her so much. You cannot imagine. To be honest, that was the strongest love I have ever seen - between my brother and my mum. I remember the last minutes he spent with her. And I want my children to feel what he has felt every second in his life. He doesn´t know how big his heart is. My little brother. 
Martin, you should know that you are a hero. You have done it. You are the winner.
//
Konečne vám môžem predstaviť môjho brata. Toto je on, môj malý (už nie tak malý) brat. Toto je človek, ktorý nosí mojej maminky oči. Toto je človek, ktorého som celý môj život milovala celým srdcom a taktiež neznášala, lebo to bolo trdlo. Sme tak rozdielni. Nedokážeme sa zhodnúť na ničom, iba na tých najdôležitejších veciach ako sú láska a pomoc. Urobil by hocičo, len aby mi pomohol a ľúbil ma celý čas. Ja som bola jeho staršia sestra a keď maminka zomrela, tak nejako som sa stala i jeho mamou. Musela som byť prísna, snažila som sa mu dať do života len to najlepšie. Ale nikdy som si tú potrebnú autoritu a dôveru nevytvorila. Teraz si uvedomujem aké náročné to pre neho muselo byť. A viem že i on si to uvedomuje. On ju miloval tak moc. Nedokážete si to predstaviť. Budem k vám úprimná, to bola tá najsilnejšia forma lásky akú som kedy videla - medzi mojou mamou a mojím bratom. Pamätám si posledné minúty, ktoré on s ňou strávil. Moc si želám, aby to čo on cíti celý jeho život k maminke, cítili moje deti ku mne. Podľa mňa on ani len netuší, aké veľké jeho srdce je. Môj malý brat.
Martin, Maťo, mal by si vedieť, že si hrdinom. Zvládol si to. Si víťaz.
I love this photo. This was a graduation ceremony of Mario´s sister, Simonka. She became MBA and we were so proud of her. I would have never ever been able to do it, especially in her specialization of study. It was something connected with economics and this stuff. Simply, something very, very difficult for me. 
In the photo you can see (I take it from left side) Mario´s grandparents. But they are my grandparents as well, they say that I am their youngest (and adopted :-D) grandchildren. So if they say it, it is true :-) I am so lucky to have not grandparents not just from two sides, but three!
Next to them is not another Simonka´s or Mario´s sister. That is their mum. Again, mine either :-D She is gorgeous, she looks so young. And she is the most caring person in the world. The best mummy. She is celebrating her birthday at these days. I love her so so much. And I am sure she loves me even I am "just" adopted :-D
Then we have our princess Simonka. A lot of people keep still saying we are similar. And I exactly know why people keep saying that. Simonka is the proof that I belong to their family :-D Don´t understand me wrong. I love my family so so much. But, I was so lucky that I´ve been given the second family. And now, nobody has got a better family than I have. Because they are not two families, it´s one <3
Next to Simonka is her boyfriend Majo and he won´t be probably happy that he finds out that I wrote about him here :-D He is a little bit shy, so you can imagine how he likes me since I just cannot stop my mouth going :-D Bless him. 
And on the right end of the photo is me and Mario. You know us, I hope I do not have to introduce us :-)
//
Zbožňujem túto fotku. Toto je fotka zo Simonkinej (Majkova sestra) promócie, kedy mala za sebou úspešné inžinierske štúdium. Takí sme na ňu všetci boli pyšní. Priznávam sa, ja by som jej štúdium nezvládla, tobôž v jej odbore, čo bolo niečo s ekonomikou a týmito vecami. Povedané jednoducho, veľmi, veľmi náročné.
Na fotke môžete vidieť (beriem to z ľavého konca) Majkových starých rodičov. Aby som bola ale presná, to sú moji starí rodičia, tak isto ako sú Majkovi. Oni sami vravia, že som ich najmladšie (a adoptované :-D) vnúča, takže ak to oni vravia, tak je to pravda, prosím pekne. Ja som jednoducho šťastlivec, nemám starých rodičov len z dvoch strán, ale rovno troch. Viete, čo to znamená pri narodeninách a iných sviatkoch? Áno, veľa darčekov :-D
Vedľa nich nie je žiadna ďalšia Simonkina a Majkova sestra. Tam stojí ich maninka. To je naša Beuška. A i moja maminka, aby som dodala :-D Je to neuveriteľné ako mladunko vyzerá. A k tomu je to tá najstarostlivejšia osoba na tejto planéte. Najlepšia mamina, jednoducho povedané. Inak, oslavuje narodeninky práve v týchto dňoch. Strašne ju ľúbim. A som si istá, že ona mňa ľúbi tiež, i keď som "len" adoptovaná :-D
A potom tam máme našu princeznú, Simonku. Veľa ľudí ešte stále vraví, že sa na seba podobáme. A ja presne viem, prečo to ľudia zvyknú vravieť. Simonka je dôkazom, že ja právoplatne patrím do rodiny :-D Nechápte ma zle, ja svoju rodinu milujem najviac na svete. Ja som ale ten šťastlivec, ktorý neodstal iba jednu rodinu ale rovno dve a obidve sú rovnako dôležité. A viete čo? Je to to najskvelejšie, mať tak veľkú a nádhernú rodinu. Lebo to nie sú dve rodiny, to je jedna rodina <3
Vedľa Simonky je jej priateľ Majo, ktorý by nebol veľmi nadšený, že ho tu spomínam. On je trošku hanblivý, takže si viete predstaviť ako ma má asi rád, keďže mne sa pusa nezastaví :-D Chudák, natrpí sa, keď som niekde na blízku. Ale to má podľa mňa i s Beuškou, keďže ona je rovnaká ako ja :-D
A na úplne pravom konci som ja a Majuško, nás Vám predstavovať hádam nemusím :-)
And this is him. My everything. My hero. My dad. I would like to introduce to you the strongest man ever. 
My dad is careful, funny, hard-working, loving, strict, helpful and what he has done, it wouldn´t do every man. He has been here for me and my brother every second. He has worked so hard to give us everything he could. He has bought us something to make us happy while he hasn´t bought anything for him. I didn´t realise when I was a child that when he bought a chocolate bar for me (which was so special for me, we didn´t have a lot of money), he didn´t have dinner for example. He simply couldn´t afford it one time. 
I know how much he has given us, how much it has costed him to raise two children on his own. He has been ill, he has had serious health problems but he has never given up. He believes in us so much. And I hope he´s proud of me. He has done so much and  I will never forget the strength he has got. 
This is dad. Tell me if this is not a hero. Tell me he doesn´t deserve to be happy forever.
I want to see his smile everyday, because he deserves it. My brother and I will do everything to make him happy. We are already doing it. 
And the last thing. He has raised good people, he has got his big house, his farm, his hobbies, his job and much more money. He doesn´t have to count every euro any more. He can afford a lot of things now and I am so so happy for him. 
//
A toto je on. Moje všetko. Môj hrdina. Môj tatino. Rada by som Vám predstavila toho najsilnejšieho človeka, muža, ktorý po tejto zemi pre mňa chodil.
Môj tatinko je starostlivý, zábavný, pracovitý, milujúci, prísny, nápomocný a to čo urobil on, to čo dokázal by len tak nikto nedokázal. Bol tu po celý ten čas iba pre mňa a môjho brata. Pracoval tak moc, aby nám mohol dasť všetko, čo si mohol dovoliť. Snažil sa nám dopriať všetko, po čom sme túžili, i keď to nebolo vždy v jeho silách. Vtedy som si to neuvedomovala, ako moc som si mala vážiť, keď mi niekedy, veľmi občasne kúpil čokoládku a on potom nevečeral, pretože si to proste nemohol finančne dovoliť. Jedného času si to jednoducho nemohol dovoliť.
Teraz viem, ako veľa nám dal, ako veľa ho stálo vychovávať dve deti sám. A to bol chorý, mal vážne zdravotné problémy. Ale nikdy sa nevzdal, nikdy. Tak moc v nás veril. A ja dúfam, že je na mňa hrdý. On pre mňa urobil tak moc a ja na to nikdy nezabudnem.
Toto je môj otec, môj tatino. Povedzte, že nie je hrdinom. Povedzte mi, či si nezaslúži byť šťastný až do smrti.
Každý deň chcem vidieť úsmev na jeho perách, pretože si to zaslúži. Ja a i môj brat urobíme všetko preto, aby bol šťastný. Už to i robíme.
A posledná vec. Vychoval dobrých ľudí, má jeho veľký dom, jeho záľuby, jeho voľný čas na odpočinok, jeho prácu a dostatok peňazí aby si mohol dovoliť, čo len chce. Pretože teraz sa mu darí. Tom čo on dal, to sa mu už vracia. A tak to má byť. Som za neho tá najšťastnejšia.
This is very difficult for me. Why? Well, this is a photo of my dog. Of my little puppy. I haven´t seen him since November 2016 and he hasn´t lived with me since April 2016. I had to leave him, he couldn´t go with me to England. You cannot imagine how difficult it was for me. I can see him on Skype. But, almost every time I´m leaving the conversation. It is too painful for me just to see him when he doesn´t know that I am on the other side. Almost every time I see him on Skype I´m crying after that. And I still cry when they show him to us through the Skype. The last time I saw him was yesterday. And it was the same situation. Just Mario has known this by now. I haven´t told anybody about this, nobody has known that this is so difficult for me. It is difficult just to talk about him. I am crying now as well. Because he is not just a dog. He is 15 years of my life. I´ve been with him all the time, he has been with me all the time. Just Šaryk knows everything. He came with me through the most difficult times, he knows me and I know him completely.
He is my baby and he will always stay deeply in my heart. I cannot wait to be with him again.
I haven´t forgotten about him. And he hasn´t neither. Nobody can ever separate us. Nobody will ever understand the love between me and him but Mario.
Šaryk is an angel. The angel my dad gave to me. To me...
//
Toto je veľmi ťažké. Prečo? Toto je fotka mňa a môjho psíka. Môjho maličkého šteniatka. Nevidela som ho tak dlho, naposledy v novembri minulého roku. A nežijem s ním od apríla minulého roku. Musela som ho opustiť, nemohol so mnou do Anglicka ísť. Nedokážete si ani len predstaviť ako ťažké toto rozhodnutie, a celkovo urobenie toho kroku, pre mňa bolo. Mohla som ho občas vidieť na Skype. Ale ja som vždy radšej odišla od monitoru. Nemohla som to zniesť, bolesť bola príliš silná. Vždy som plakala. A ešte stále plačem. Plačem, i keď si na neho spomeniem, nedokážem to zastaviť, nedokážem sa cez to preniesť. Naposledy som ho videla cez Skype včera. A bolo to ako vždy. Toto je prvýkrát, kedy sa k tomu priznávam, iba Majuško to vedel. Je ťažké i písať o tom, slzy mi i teraz tečú po tvári. Pretože on nie je iba pes. On je 15 rokov môjho života. On je jedna z najsilnejších lások aké som kedy cítila. On ma od prvej sekundy miloval, dal by za mňa život. Ja to viem. A nikdy nezabudnem, čo všetko pre mňa to klbko urobilo. A ja pre neho. On vie tak veľa, on vie všetko. Bol so mnou počas najťažšieho obdobia môjho života. Poznám ho dokonale.
Nezabudla som na neho. A on nezabudol taktiež, ja to viem. Nik, ani čas ani vzdialenosť nás dvoch nerozdelí. Nik nikdy nepochopí aká silná láska je medzi nami, iba Majuško.
Šarynko je anjel. Anjel, ktorého mi daroval môj tatínko. Daroval ho mne...
And this is the love of my life. He is my boyfriend, my partner, my best friend. He is goning to be here for the rest of my life, he is going to be the father of our children, he is going to be with me until the very end.
Mario is an amazing person and I have choosen especially this photo to show you how he is. Have a look on his smile, on the style of his clothes, on the shape of his body. I don´t know how it happened that it is me who he belongs to. I don´t know how it happened that I have the best man in the world every second just for me. 
Mario, I love you. I love you so much that I cannot have enough words. I know I can be horrible, I can be too sensitive, I can scream and cry. But I know how to love, I can smile, I can hug you, I can laugh, I can talk, I can understand, I can see your true you. And nobody can see what I see in you. You don´t know how important you are. But you are. And not just to me. You are important for so many people. And you will be even more important, I know it now. 
I am thankful for the rest of my life that I can spend my life with him. He is everything I have ever wished for. He knows what I need, he knows what I want, he knows what I should do. He knows all of me and he still loves me. I sometimes really don´t know why :-)
Mario is going to do huge things, he is not going to be forgotten. 
I need to work on myself to prove I am worthy of being his. I am going to prove that we were made to be together.

Do you love somebody? And do you feel the love in your heart? When I feel the feeling mostly, it almost hurts, it is so strong.
I am the happiest woman because I got what I had wished for. I got the love of my life. The love.

//

A toto je fotka lásky môjho života. Toto je môj priateľ, môj partner, môj najlepší kamarát. On tu bude počas celého môjho života, on bude otcom mojich, našich detí, on tu so mnou bude až do úplného konca.
Majuško je úžasná osobnosť a ja som špeciálne zvolila túto fotku, aby som Vám ho ukázala. Pozrite sa na jeho úsmev, na štýl jeho oblečenia, na jeho tvar tela. Ja veruže netuším ako sa stalo, že mi táto osoba patrí. Netuším ako sa stalo, že mám toho najlepšieho muža na svete pre seba každú jednu sekundu.
Majuško, ľúbim Ťa. Ľúbim Ťa tak moc, že na popísanie toho pocitu nemám slová. Ja viem, že bývam hrozná, ja viem, že bývam precitlivená, že viem kričať a plakať do nevidenia. Ale viem milovať, viem sa usmievať, viem Ťa objať, viem sa smiať, viem sa s Tebou rozprávať, viem Ti rozumieť, viem vidieť Tvoje pravé JA. A nik nikdy neuvidí to, čo v Tebe vidím ja. Ty nevieš aký dôležitý si. Ale si dôležitý. A nie len pre mňa. Ty si dôležitý pre tak veľa ľudí. A budeš ešte dôležitejší, to viem už teraz.
Po zvyšok svojho života budem vďačná, že som dostala možnosť stráviť život práve s ním. On je všetkým, čo som si kedy želala. On vie, čo potrebujem, on vie, čo chcem, on vie, čo by som mala robiť. On vie o mne všetko a pritom ma stále ľúbi. Niekedy premýšľam, prečo vlastne :-)
Majko urobí a vykoná ešte ešte veľkých veci. Nebude zabudnutý.
Potrebujem na sebe ešte veľa pracovať, aby som dokázala, že som hodná človeka ako je Mário. Ja dokážem, že my dvaja sme si súdení byť spolu.

Ľúbite alebo milujete niekoho? A cítite ten horúci cit lásky vnútri vášho srdca? Ja, keď ho cítim veľmi silno, občas to až bolí, fyzicky bolí, tak je silný.
Som najšťastnejšou ženou pretože som dostala to, čo som si želala. Mám lásku môjho života. Lásku.

5 comments:

  1. uff, nenormálne silný článok, ale nádherny! veľmi! je krásne ako si vážiš každú osobku a psíka :)) a naozaj klobúk dolu pred tým ako to vieš zo seba dostať, a krásne vyjadriť. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Deniska, ďakujem! Moc, moc, moc ďakujem. Slová sú pravdivé, takže to iba zo mňa išlo 💛🔆

      Delete
  2. Nádherný článok, emocialne veľmi silný. Keď to človek číta uvedomí si čo je naozaj v živote dôležité

    ReplyDelete
    Replies
    1. Miško, ďakujem, naozaj.
      A o to mi i šlo. Toto je to dôležité pre mňa. A mojím názorom je, že si to treba pripomínať. Nie len cítiť a nechať tak. O lásku sa treba starať 💛🔆

      Delete
  3. Nádherný článok, emocialne veľmi silný. Keď to človek číta uvedomí si čo je naozaj v živote dôležité

    ReplyDelete

Lovely comments ...